O Slovensku pre parížsku mládež

Po prevzatí Ceny za esej a analýzu francúzskej spoločnosti ma oslovil riaditeľ gymnázia v Paríži s prosbou prísť medzi študentov. 

Potešenie recipročné, misia zrealizovaná o niekoľko týždňov neskôr. 

Geografické základy o "východnom bloku" študenti majú, o to viac, že som prednášal na cirkevnom gymnáziu a tie dosahujú najlepšie vzdelávacie výsledky v celonárodnom hodnotení. 

Chýba však príbehovosť, zažitá kultúra spred roka 1989. Ak nepríde človek zo str. a vých. Európy, profesor alebo žiak, len veľmi ťažko si francúzska mládež uvedomí našu históriu. Na prednášku prišla i profesorka ekonomiky. Tá mi pripomenula obtiažnosť vysvetľovania práve nášho bloku. Nevedia si predstaviť, že u nás napríklad neexistovalo trhové hospodárstvo. Alebo jednoliatosť asociácií.

"My sme rástli v poslušnosti, kým vy v revolte", pripomenul som - aj keď asi tým, ktorí sú tí najposlušnejší z poslušných. Revoltu môžeme však vnímať i ako revoltu ducha, vôľu neísť len ako "krabica mlieka na bežiacom páse", ale byť strojcom svojho osudu. To, čo oni majú a čo im štát neustále tlačí do činnosti - vytváranie asociácií, pohyb, kreatívnosť, gilotína pre encyklopedizmus.

Vyše dvoch hodín, otázky s tým spojené a na záver spoločná fotka. Uvedomil som si, že keby som mal dva životy, chodil by som len po európskych gymnáziách alebo ešte lepšie prenechal erudovanému slovenskému profesorovi a mládež by sa o nás naučila viac ako z tých všetkých kníh.

Ale už i takéto aktivity považujem za  maximum možného, také "juste milieu", teda istú strednú cestu.