Normandia a Paríž - prednášky

Dňa 18.12. som mal tú česť odísť do Paríža a Normandie na projekt realizovaný francúzskou asociáciou CIDEM pod záštitou európskej komisie (Civisme et démocratie – občianstvo a demokracia). CIDEM zoskupuje 4 milióny členov a 50 000 lokálnych pobočiek, ktoré podporuju participatívnu politiku v prospech demokracie, rozvoj kritického ducha a lepšiu informovanosť.

Trojdňová akcia pod názvom „20 rokov po" - 70 mladých z členských krajín EÚ, dvaja za každú krajinu a ostatní domáci zástupcovia. Boli sme iba štyria, ktorí sme na pódiu vystúpili – ja, dvaja Česi a Rumun.Víziu Slovenska som mohol ako mladý človek prezentovať na neoficiálnych, oficiálnych i kuloárnych udalostiach, ktoré sa v nabitej agende zohrali za 3 dni. Recyklovaný komunista, militantizmus a náš vzrušujúci spor. Búrlivá diskusia začala, keď som apeloval na slová europoslankyne – alebo ako si píše na blogu - feministky, altermondialistky a bojovníčky za slobodu, občianskosť a práva – Marie-Christine Vergiat. Prvých desať minút prezentácie (militantizmus s komunistami, ľavičiarmi, rôznymi sekciami ľavicových frontov a pod.) mi pripomenul rétoriku komunistov v našich končinách. V priateľskom politickom duchu som sa odrazil od konzervatívneho filozofa Finkielkrauta, ktorí hovorí o dôležitosti odlišovania „lyrizmu parížskej jari v 1968" od „skepticizme tej pražskej a bratislavskej", aby som premostil na 1989 a podotkol taktiež rozdiel medzi používaním slova socialista v strednej Európe a vo francúzskom prevedení. Použil som ekologickú definíciu „recyklovaný komunista" deklarujúci sa v našich končinách ako ľavičiar a socialista. Taktiež som pripomenul našim priateľom, že osobne inklinujem k termínu „znovuzjednotenie" a nie „rozšírenie, kedže pred 2004 sme neboli v Číne, ale stále v Európe". Nemohol som neapelovať na pojmy „stredná Európa" a „východná Európa", termíny, ktoré na „ZÁPADE" veľmi neodlišujú. Práve táto poznámka si vyslúžila na moje prekvapenie potlesk – samozrejme kolegov z Poľska, Maďarska i Rumunska.

V krátkých prednáškach, ktoré sme poskytovali iba 4 zo všetkých zúčastnených som nastolil trošku atmosféry z mojich spomienok pred 1989 (Tuzex, rady na mandarínky, filmy so silnou satirou na socializmus) a uviedol do popredia problematiku angažovanosti po slovensky u mladých ľudí vtedy a dnes. 

Neváhal som uviesť príklad belgických a francúzskych fakúlt, kde na jednej chodbe nájdete početné asociácie, hnutia, združenia vedené študentami, kým u nás „vytvoriť niečo podobné" je niekedy prekvapujúcim fenoménom pre okolie. Ani systém, ani okolie nie sú priaznivé!

Uvádzal som Tocquevillove dedičstvo, ktoré spomína cez svoje „town meetings" v Amerike,a ktoré sa v ich prostredí kultivuje dve storočia, kým u nás tie základy na stavbu domu sú výrazne odlišné. Na záver som podčiarkol významnú úlohu tajnej Cirkvi. Rumunský kolega sa zameral na šialené čísla politických perzekúcií, česká kolegyňa-sociologička, Markéta Sedláčková, priniesla knihu satirických ilustrácií z čias „socíka", ktorú komentovala a napokon Pavel Sitek z Plzne sa zameral na rodinný genealogický strom, aby poukázal na rôzne osudy v rámci jednej rodiny.

O význame európskych inštitúcii, van Rompuyovi 

           Čakali sme príchod rumunského veľvyslanca v Paríži, ale práve ho prezident Basescu menoval na post ministra zahraničných vecí, čo nám umožnilo „podržať si dlhšie“ fenomenálnu diplomatku Catherine Lalumiere, ktorá mala v 90-tych rokoch post Generálnej sekretárky Rady Európy (1989-1994). Predviedla priam ukážkovo diplomatickú reč a jej nuansované odpovede boli výkvetom svetovej diplomacie. Išlo priam o umenie čítania medzi riadkami, priam aristokratické odpovede, v ktorých je viac medzi riadkami ako v konkrétnych výpovediach. Po jej výklade o dianí v EÚ prišli dve oblasti, ktoré som u nej vypichol a žiadal reakciu : najskôr som sa chytil jej koncepcie „sociálnej solidarity a súdržnosti“ a cez teóriu John Rawlsa (Teória spravodlivosti – 3 predpoklady prehlbujúcej sa jamy medzi bohatými a chudobnými, ktoré môžu viesť k všeobecnej spokojnosti) žiadal jej vyjadrenie, aby som zistil, že pohľad bol skôr skeptický a ešte máme veľa práce pred sebou, aby sme dosiahli spravodlivú solidaritu a kohéznosť (hrozný termín, ktorý niekto od nás prekladá i na oficiálne dokumenty typu „kohézny fond“ a odhadujem, že ¾ občanov mu nerozumejú – to je cieľom EÚ?). Fyzici sú nadšení – súhrn síl, ktorými sa súčasne pútajú častice tej istej hmoty. Cohésion (fr.), cohesion (angl.) = súdržnosť.

           V druhom bode som neváhal uchopiť neuralgický bod – Rada Európy s Európskym dvorom pre ľudské práva na rieke Rýn, ktorá ku nám niekedy vyplaví bahenité predmety . Pýtal som sa, či nie je potrebné ani nie urobiť chirurgiu, ale priam eutanáziu pre túto možno poslednú socialisticky fungujúcu inštitúciu a následne rezurekciu „nového človeka = novú inštitúciu“. Poďakovala za podnet s dodatkom „vyzerá, že to tam dobre poznáte“ a úprimne priznala, že ide o vážne problémy. Viera, že nový generálny sekretár RE, pán Thorbjørn Jagland ju vzriesi v nej však vytvára – tak som to cítil - predstavu poslednej horiacej sviečky na torte, ktorá ešte nezhasla. Držím palce, aj keď nie som si istý, či bude večne horieť, ako naše betlehemské sveto v záhrade.

Dubček na výstavných fotografiách v Normandii(Caen)

Na záver

            Bývalá generálna sekretárka si myslí, že Van Rompuy je neznámy a apelovala skôr na niekoho, koho Európania poznajú („stavili sme na diskrétnosť, uvidíme“!), europoslankyňa z ľavicového Frontu, pravicoví domáci politici a všeobecne prezentovaná mienka doslova sfúkli Lisabonskú zmluvu s výčitkou prílišných intervencií v otázkach, ktoré by mali zostať v kompetencii krajín, odsúdili vzďaľovanie sa elít od občana.