Prednáška na Milánskej univerzite

Milánska premiéra 

Moja Milánska premiéra. Štyri dni v Miláne. Prvé vystúpenie na talianskej akademickej pôde. Miesto: Milánska univerzita, odbor jazykov. Čas: štvrtok 21. marca o 14h00 – 16h, pauza café 30 min., pokračovanie 16h30-18h30. Vrúcne uvítanie prof. Maria-Giulia Longhi, veľký kaliber na úrovni odbornej i ľudskej.

Smutné konštatovanie : zo štyroch tém, ktoré mali k dispozícii (v troch bola i zmienka Slovenska, literatúry, histórie, a pod.), vybrali pred mesiacom presne tú, kde sa o Slovensku nehovorí. Prednáška bola o mojich dvoch knihách, pitve Paríža, klanoch a literatúre. Publikum odborné, študenti a i absolventi pôsobiaci dnes už v školstve. Literatúra, jazyky a kultúra majú výsostné postavenie, jedna časť sa nachádza úplne v centre, pri kostole St. Alessandro. Mladí Milánčania pohoďáci, nebadám však markantné rozdiely medzi nimi a našimi, okrem prirodzene materiálneho zázemia a životnej úrovne.

Námestie sv. Alexandra, hneď pri škole

Na dizajn, interiéry, čistotu a café je Miláno výborné. Všade mramor, kedže v minulosti rieka, z ktorej ho ťahali. A tak sú chodníky brutálne tvrdé, a lavičky takmer nikde. V bunde tu takmer nikoho nevidíte, veľa čiernej farby a zrkadlá. Stále umývajú okná. Uvoľnenejšie ako Paríž, chýba tu však ten francúzsky ťah, laska k detailu. Hotel 4* tu v centre je ako 3* v Paris. Sladkosti a croissanty sú slabým odvarom v porovnaní s Paris.Okrem angličtiny, mládež postupne viac inklinuje k španielčine, po diskusii s profesormi, psychológmi a historikmi dumáme prečo. Padli nasledovné verzie, jedna dopĺňa druhú: a/ franina sa opäť stáva jazykom inteligencie a kultúry. V školách si ju vyberajú najlepšie milánske deti z dobrých rodín. b/Španielčina pôsobí viac cool, fenomén dnes veľmi „in“ v tomto svete c/Talian sa radšej doťahuje na Španiela (v jedle, kúpnej sile...), má pocit, že je ho predbieha, kým Francúz je rival, silný súper(služby zákazníkom, školy, gastronómia, krajina), s ktorým nemá chuť rivalizovať. Možno ako Rakúšan doťahujúci sa na Nemca. Očný kontakt s Milánčankami možný.V Paríži neexistuje, hra periférnych videní stále platná. Večer do šik reštaurácií tu idú muži s matkami, v Paris s milenkami alebo so psom:-). Obsluha chaotická, i 3-4 sa vystriedajú. Paris je (France všeobecne) – čím viac vidím svet – svetovým vrcholom. Verejná doprava ako v materskej škôlke, každý tam drkoce:-) Paris v tomto ohľade konzervatívnejší, strohejší.

S prof. Maria Giulia Longhi

Katedrála v gotickom slohu ako Notre-Dame de Paris, tu nechávajú tóny tmavšie, v Paris reštaurujú všetko do krémovej (Versailles, Notre-Dame). Odporúčam čítať Stendhala, keď spoznáva „Duomo“ v Miláne. Knihkupectvá v Paris majestátne, Miláno priemer. Úsmev predavačiek v Paris je kódovaný (komerčný usmev), v Miláne milý, zvnútornený. A to naj : na univ. pode mi navrhli spolupracovať s vydavateľstvom Silvia Berlusconiho, aby vyšli knihy v taliančine...uvidíme..

Duomo